Aká je tá správna motivácia

Každý športovec má určitú mieru motivácie, či už je to tá správna, nadmerná, alebo nízka. Každá táto motivácia ovplyvňuje  rozmer zanietenosti, tvrdú prácu na tréningu, bojovnosť v zápasoch, alebo dĺžku zotrvania v aktívnom športe.

Máme dva druhy motivácie:
  • vnútorná motivácia, ktorá sa zakladá najmä na vnútornom presvedčení a sile športovca. Svoje víťazstvá prisudzuje vlastným zásluhám, prehry s pokorou príjme a snaží sa nájsť chyby. Táto motivácia je pre športovca veľmi prospešná, pretože jedinec je motivovaný svojím vlastným presvedčením, chce sa zlepšiť z vlastnej iniciatívy a nepotrebuje žiadne vonkajšie faktory.
  • na druhej strane, športovci s vonkajšou motiváciou sú motivovaní na základe hmotnej odmeny. Ich výhry prisudzujú napríklad šťastiu a prehry prisudzujú nevhodnému správaniu súpera alebo nepriaznivému počasiu.
Každá osobnosť či športovec sa podľa výskumu zaraďuje do dvoch kategórií:
  • orientácia na úlohu, kde sa športovci sústredia na zlepšovanie svojej výkonnosti, či už dosahovaním lepších výsledkov a radosťou z hry. Títo jedinci sa neboja výziev ani možných prehier, lebo vedia, že aj prehry ich posúvajú ďalej. Títo športovci sa vyznačujú optimálnou snahou a vytrvalosťou, vidia svoj úspech ako svoje vlastné úsilie alebo spoluprácu spoluhráčov.
  • orientácia na ego, v tejto kategórií sa športovci snažia chrániť svoje ego, to znamená, že nevyhľadávajú príliš náročne výzvy. Vždy sa pustia do boja len keď sú schopní  ochrániť svoje ego. Títo športovci sa zameriavajú v dostatočnej miere na mienku u druhých, preto sa boja prehier aby neklesli v očiach druhých.

Športovec nemusí vždy spadať do jednej kategórie, taktiež stále nevieme ktorá kategória je lepšia ako druhá ale výskumom zisťujeme, že športovci ktorí sú vnútorne motivovaní s orientáciou na úlohu, môžu v konečnom dôsledku mať najlepšie výsledky.

Ako zlepšiť svoju motiváciu?

Pokiaľ sa športovci cítia, že sú málo motivovaní a chceli by zvýšiť svoju motiváciu, jedna z možností je stanoviť si dopredu svoje ciele. Stanovením cieľa má športovec vidinu, ktorú sa snaží dosiahnuť a tým sa mu môže zvýšiť samotná motivácia.

Taktiež, pozitívny seba rozhovor môže pomôcť športovcovi zvýšiť motiváciu. Tento seba rozhovor nie je potrebný len pre zvýšenie motivácie, ale je prospešný aj pre celkové sebavedomie jedinca. Tento seba rozhovor je potrebné vykonávať stále, aby športovec bol motivovaný. Pozitívni, motivovaní a sebavedomí športovci dokážu zvýšiť svoju výkonnosť oveľa rýchlejšie.

Ďalšia možnosť sú vizualizácie úspechu, kde si športovec predstavuje seba ako úspešného športovca, ktorý dosahuje určité ciele. Napríklad športovec si môže na začiatku sezóny predstavovať, ako by mal hrať na rozličných turnajoch. Táto vidina ženie športovca dopredu, zvýši sa mu motivácia a sebavedomie. Existuje množstvo ďalších techník, ktoré môžu zvýšiť motiváciu.

Ako najlepšie motivovať svoje deti/ zverencov? 

Keďže každá motivácia zo strany trénera alebo rodiča je vonkajšia motivácia, musíte byť opatrní ako to správne podať aby sa z motivácie nestalo “podplácanie”. Ak deťom ponúknete hmotnú odmenu za snaženie na tréningu, môže sa stať, že túto odmenu budú vyžadovať vždy. Pokiaľ ju nedostanú, snahu od nich na tréningu nečakajte. Preto je lepšie deti motivovať rôznymi slovnými povzbudeniami alebo pochvalami. Jedinci budú na seba hrdí, že rodičia sa radujú spolu s nimi a že sú spokojní. Pokiaľ športovec nemá vnútorne presvedčenie na vykonávanie športu, slovné odmeny stačiť nebudú. Preto sa treba snažiť od mala vytvárať v deťoch vlastnú iniciatívu športovať. Taktiež správna spätná väzba, pochvala alebo komentár môžu prispieť k motivovaniu, k lepšej nálade, ale aj k samotnému zvýšeniu sebavedomia (napr. dnes si hral veľmi dobre; dnes na tréningu si sa veľmi snažil, to sa mi páčilo; na zápase si sa správal ako profesionálny športovec, výborne).

Môžu byť pokarhania alebo výčitky prospešne? 

V žiadnom prípade nie, v dnešnej dobe vidíme veľa rodičov kričať na svoje deti, trestať ich za prehry alebo sa im dokonca vyhrážať zatrhnutím ich obľúbených aktivít alebo samotného športu. Všetky tieto negatívne správania pôsobia nesmierne kontraproduktívne a vy, vášmu dieťaťu alebo zverencovi len škodíte. Žiadne negatívne správanie nepatrí k športu, pretože potom musíte spätne očakávať len negatívne správanie od svojho dieťaťa. Samozrejme, nesmieme deti len chváliť, potom by sa nepoučili zo svojich chýb. Pokiaľ spravili niečo zle, či už na tréningu alebo zápase, treba sa o tom v kľude porozprávať a rozanalyzovať.

Komunikácia je veľmi dôležitá. Takže aj chyby treba zhodnotiť, pokiaľ nemáte veľa vedomostí v danom športe, nesnažte sa dieťaťu pomôcť z technického hľadiska, to je úloha trénera. Vaša úloha je povedať trénerovi, čo Vaše dieťa robilo zle na turnaji či zápase a vypočuť si čo na to povie tréner. Ten by to mal následne zhodnotiť so svojím zverencom. Pokiaľ dieťa počuje niečo iné od Vás a od trénera, bude len zmätený/á a výkonnosť pôjde dole.

Pokiaľ sa športovec nesprával vhodne počas výkonu, treba to samozrejme zhodnotiť. Vždy sa snažte pôsobiť, čo najpozitívnejšie a tak aj formulujte Vaše vety (napríklad namiesto: Dnes si sa správal úplne otrasne, máš zakázané video hry, až kým sa nezačneš správať slušne a športovo, mu môžete povedať: Dnes si sa správal veľmi nešportovo, nabudúce sa musíš polepšiť, musíš ukázať ako sa má správať športovec, a nie ako neprofesionálny typ, len ukazuješ protihráčovi, že ho neporazíš a že sa ho bojíš….).  Chcete sa dozvedieť viac o vplyve správania rodičov na svoje deti? 

Samozrejme, každý športovec si je vedomý, ako ich motivácia kolíše hore a dole, ale správni vrcholoví športovci si dokážu udržať svoju motiváciu vysoko. Preto je potrebné motiváciu trénovať a zvyšovať, takže milí športovci vyskúšajte si techniky a uvidíte, že to naozaj pomáha.

Pokiaľ máte ďalšie otázky, neváhajte ma kontaktovať, rada odpoviem.